Chaos v Južnej Kórei. Prezident napokon zrušil stanné právo a vláda stiahla armádu
Prezident v televíznom vystúpení tiež uviedol, že vláda stiahla vojenské jednotky mobilizované po vyhlásení stanného práva, na ktoré mali dohliadať. Podľa agentúry AFP účastníci protestov krátko po vyhlásení Juna začali v uliciach oslavovať.
"Včera večer o 23.00 h som vyhlásil mimoriadne stanné právo s pevným rozhodnutím zachrániť krajinu vo svetle protištátnych síl, ktoré sa pokúšajú ochromiť základné funkcie krajiny a ústavný poriadok slobodnej demokracie," vyhlásil Jun. "Prišla však požiadavka Národného zhromaždenia na zrušenie stanného práva," doplnil.
Jun vyhlásil stanné právo v utorok večer s tvrdením, že chce ochrániť demokratický ústavný poriadok. Opozíciu, ktorá má väčšinu v parlamente a jeho vláde sťažuje presadzovanie programu, obvinil z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei.
O necelé tri hodiny neskôr parlament schválil väčšinou hlasov návrh na zrušenie prezidentovho výnosu. Podľa juhokórejskej ústavy musí prezident v takom prípade stanné právo odvolať.
Rozhodnutie prezidenta vyhlásiť stanné právo kritizovala opozícia, no tiež viacero členov jeho vlastnej strany. Po zrušení stanného práva kritika Juna ešte zosilnela a niektorí opoziční predstavitelia žiadali ústavnú žalobu voči nemu (impeachment).
Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.
Ako k tomu celému došlo
Prezident Jun Sok-jol niekoľko hodín predtým ako argument vyhlásenia stanného práva v krajine uviedol „protištátne aktivity“, ku ktorým sa podľa neho uchýlila tamojšia opozícia, spomenuté „mimoriadne stanné právo“ vyhlásil na ochranu ústavného poriadku.
Počas nočného prejavu v televízii YTN Jun vyhlásil, že „nemal inú možnosť“, ako sa uchýliť k takémuto opatreniu, aby zabezpečil slobodný a ústavný poriadok, pretože opozičné strany si vzali za rukojemníka parlamentný proces, aby uvrhli krajinu do krízy, citovala z prejavu agentúra Reuters.
„Vyhlasujem stanné právo na ochranu slobodnej Kórejskej republiky pred hrozbou severokórejských komunistických síl, na odstránenie podlých proseverokórejských protištátnych síl, ktoré drancujú slobodu a šťastie nášho ľudu, a na ochranu slobodného ústavného poriadku,“ povedal prezident.
V prejave neuviedol, aké konkrétne opatrenia vláda prijme, pripomenul Reuters.
Jun citoval návrh opozičnej Demokratickej strany – ktorá má v parlamente väčšinu – z tohto týždňa na odvolanie niektorých najvyšších prokurátorov krajiny a jej odmietnutie vládneho návrhu rozpočtu.
Patová situácia
Práve rozpočet spôsobil patovú situáciu medzi Junovou konzervatívnou stranou Sila ľudu a opozičnými demokratmi. Prezident tiež dlhodobo odmieta nezávislé vyšetrovanie škandálov, do ktorých bola zapletená prvá dáma a najvyšší predstavitelia vlády.
Agentúra AP pripomenula, že Junov rating v posledných mesiacoch klesol. Prezident sa tiež od svojho nástupu v roku 2022 snaží presadzovať svoju agendu voči parlamentu, ktorý je voči nemu v opozícii.
Predseda Sily ľudu Han Tong-hun krátko nato povedal, že vyhlásenie stanného práva je nesprávne, a prisľúbil tento krok zablokovať. Opozícia označila rozhodnutie prezidenta za protiústavné.
„V krajine budú vládnuť tanky, obrnené transportéry a vojaci so zbraňami a nožmi,“ vyhlásil líder Demokratickej strany I Če-mjong. „Ekonomika Kórejskej republiky nenahraditeľne skolabuje. Moji spoluobčania, prosím, príďte k Národnému zhromaždeniu,“ dodal pre agentúru Jonhap.
Zákaz politických aktivít
Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán.
Dekrét vydaný veliteľom juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva, vstúpil do platnosti o 23:00 miestneho času (15:00 SEČ). „Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov, sú zakázané," vyhlásil Pak.
Podľa jeho slov dekrét slúži na ochranu slobodnej demokracie a bezpečnosti ľudí pred protištátnymi silami, ktoré spôsobia rozvrat krajiny.
Jonhap pripomína, že juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.
Po vyhlásení stanného práva určený veliteľ dohliada na administratívne a právne záležitosti v dotknutej oblasti a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia. Podľa zákona na veliteľa stanného práva dohliada minister obrany, ktorý však podlieha kontrole prezidenta.
Stanné právo môže zrušiť juhokórejský parlament, v ktorom má v súčasnosti väčšinu opozícia.
Parlament schválil návrh na zrušenie stanného práva
Juhokórejský parlament v utorok večer väčšinou 190 z 300 poslancov schválil návrh na zrušenie stanného práva, ktoré predtým prekvapivo vyhlásil prezident Jun Sok-jol. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na televízne zábery.
Agentúra Jonhap pripomína, že podľa juhokórejskej ústavy musí byť stanné právo zrušené, ak o to požiada parlamentná väčšina.
Z 300 poslancov juhokórejského Národného zhromaždenia bolo prítomných 190 poslancov a všetci prítomní hlasovali za návrh požadujúci zrušenie stanného práva.
Podľa kancelárie predsedu parlamentu U Won-sika je po prijatí návrhu vyhlásenie stanného práva neplatné. Parlamentný komplex podľa neho opúšťajú vojenské jednotky, ktoré sa tam zhromaždili v čase platnosti stanného práva.
Na záberoch kórejskej stanice YTN bolo totiž predtým vidieť desiatky vojakov a tiež policajtov vo vonkajších priestoroch parlamentu, kde sa zhromaždili aj protestujúci civilisti a novinári. Nad budovou parlamentu prelietavali vojenské vrtuľníky. V uliciach bolo podľa záberov na sociálnych sieťach vidieť aj obrnené transportéry.
Juhokórejský opozičný líder Lee Čae-mjung vyhlásil, že každý, kto aj naďalej koná na príkaz prezidenta Juna a presadzuje dodržiavanie nariadení stanného práva, porušuje zákon, keďže parlament označil vyhlásenie stanného práva za neplatné.
Prezident Jun predtým vyhlásil, že rozhodnutie vyhlásiť stanné právo je potrebné na "obnovu a ochranu" krajiny, ktorá podľa neho vzdoruje vážnym výzvam. Hoci podľa neho stanné právo môže občanom spôsobiť "určité nepríjemnosti", prisľúbil rýchlu "normalizáciu" krajiny.
Juhokórejskí vojenskí predstavitelia v noci na stredu miestneho času uviedli, že stanné právo vyhlásené prezidentom Jun Sok-jolom ostane v platnosti, kým ho hlava štátu nezruší. Armáda to uviedla napriek tomu, že parlament označil vyhlásenie stanného práva za neplatné, informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na televíziu YTN a miestne médiá.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol napokon odvolal stanné právo, ktoré pred niekoľkými hodinami v krajine vyhlásil. Rešpektoval tak výsledok hlasovania parlamentu, ktorý ho na to vyzval.
Spojené štáty monitorujú situáciu
Biely dom v utorok oznámil, že pozorne monitoruje situáciu v Južnej Kórei, kde prezident Jun Sok-jol vyhlásil mimoriadne stanné právo.
"Administratíva je v kontakte s vládou Kórejskej republiky a pozorne sleduje situáciu," oznámil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť. V Južnej Kórei sa nachádza približne 28 500 amerických vojakov, ktorí krajinu chránia pred susednou Severnou Kóreou, pripomína AFP.
Na vyhlásenie stanného práva reagovalo aj čínske veľvyslanectvo v Soule, ktoré svojim občanom v Južnej Kórei odporučilo, aby zachovali pokoj, "zvýšili bezpečnostné povedomie, obmedzili zbytočné vychádzky a boli opatrní pri vyjadrovaní politických názorov".
Ide o prvé vyhlásenie stanného práva od demokratizácie krajiny v roku 1987. Naposledy bolo stanné právo v Južnej Kórei vyhlásené v októbri 1979, píše AP.
(tasr, sab)